ROK 2011

        Je dosť ťažké napísať niečo nové o Normanoch. Za tie roky, čo tu vypisujem o našich slávnych turnajoch, som opísal skoro všetky možné aspekty nášho života. Viete, aké počasie je v Sedane, kam sa dá ísť na výlet i čo sa nám prihodilo, akí páni rytieri sa na turnaji objavili a ktorí odišli do rytierskeho dôchodku. Ale predsa len dve novinky máme. Pardon, vlastne tri: pamätáte si, ako som hovoril, že keď celý deň v Sedane prší, tak o päť tri to prestane a my odohráme hru v pohode? Tento rok to neplatilo, naopak, pršalo aj keď som povedal: „Ideme na to!“ Bol to nervy drásajúci okamžik každého dňa a všetci vám môžu potvrdiť, že moje nervy sú už navždy rozdrásané a že sa mi objavilo na hlave zopár nových šedivých vlasov.
    Druhá novinka sa objavila v scenári. Celú zimu som si lámal hlavu (tú jemne šedivú), čo nové ešte môžem preboha živého a pre divákov vymyslieť. Zúfalstvo už klepalo na náš hrad, keď tu, zrazu, z ničoho nič, úplne náhodou mi v jednej knihe padol zrak na vetu, že pred rytierskym turnajom sa predvádzali na koňoch ženy, dámy a mali vlastné súťaže.
    A bolo to! Do scenára som zaradil pani Blanchefleur, ktorá proti nám jazdila disciplíny. Čo si budeme hovoriť, táto hra bola veľmi dobre prijatá nielen v tlači, ale aj v tisku. Zvlášť jeden článok, čo som poslal do výročnej správy, sa o vystúpení vyjadroval mimoriadne pochvalne! Francúzski priatelia dokonca neváhali použiť také superlatíva ako „najlepšia hra Normanov vôbec“, či „jednoducho brilantné“, pochopiteľne vo francúzštine. Musím však hneď dodať, že to platilo len k danému roku, pretože teraz, s odstupom času môžem smelo vyhlásiť, že všetky nasledujúce hry boli minimálne na tej istej úrovni. Proste u Normanov kvalita zásadne neklesá a ani nestagnuje! Ale vráťme sa k našej hre o Blanchefleur. Hra si zaslúžila svoju povesť, okrem iného, aj angažovaním fenomenálnej Miroslavy Kytkovej-Tomšíkovej do roly kráľovnej, v ktorej jej sekundoval, a jej partnera výborným spôsobom zahral, dnes už tiež známy Lukáš Tomšík.. Rolu zloducha som samozrejme hral ja, najväčší zloduch široko-ďaleko. Dej bol jednoduchý – kráľovná Blanchefleur prichádza v sprievode na hrad Sedan na vlastnú svadbu s pánom Róbertom de la Marck. Ten pre ňu pripravil ako svadobný dar, pretože o nej počul, že je vášnivá a výborná jazdkyňa, nádherného španielskeho koňa. Kôň bol tak výnimočný, že ho okamžite chcel kúpiť šľachtic zo susedstva, pán Raimond z Montbardu a Duhanu. /zloduch/. Keď sa dozvedel, že nie je na predaj, vo svojej frustrácií tak dlho urážal a znevažoval kráľovnú Blanchefleur, /a všetky ženy/, že si znepriatelil nielen ju a rytierov jej sprievodu, ale prakticky celú polovicu hľadiska. Blanchefleur ho vyzvala na súťaž v disciplínach, aby demonštrovala aj iné ženské schopnosti než varenie, pranie a starostlivosť o potomstvo /čo boli slová Raimonda - zloducha/. A tak sa súťažilo a potom aj tjostovalo a bojovalo až do konca. Musím priznať, že pán Raimond z Montbardu a Duhanu /zloduch/ nakoniec kráľovninho koňa nezískal a ten dodnes patrí Blanchefleur-ke Kytkovej-Tomšíkovej.
    Tretiu novinku som už zabudol, ale mohlo by sa povedať, že sme mali so sebou naraz 8 koní v dvoch maštaliach, tri zbrusu nové disciplíny, okrem iného mechanického Turka, dodnes jediného svojho druhu na svete, i nového rytiera- pána Waléra. A v neposlednom rade i nový rekord v dĺžke sprievodu vytvoreného 11 členmi Normanov – sprievod kráľovnej Blanchefleur bol dlhý neuveriteľných 23,65m a raz, keď sa posledná dvojica kdesi zasekla, celých 32!!! metrov. V Guinessovej knihe rekordov ho nájdete na strane 2036 pod heslom –Najdlhší sprievod pri počte 11 účastníkov. Tak nie, teraz som to kontroloval, nedali to tam. Fakt nechápem prečo, často som pri tomto nástupe mal husiu kožu z grandióznej atmosféry, z  jedinečného spojenia obrazu a hudby, z úchvatnej a dokonalej ilúzie mohutnosti! Tak veru, Blanchefleur sa zlatým písmom navždy zapísala do dejín Thálie ako i do kultúrneho dedičstva ľudstva........

.